Dunaj pri Bratislave

Počas viac ako 300 rokov Dunaj slúžil ako hlavná cesta obchodu a ako základ ekonomického rozvoja podunajských štátov. Podunajské štáty usmerňovali a extenzívne využívali jeho vody. Dunajský región pod Bratislavou, pozdĺž hranice medzi Slovenskom a Maďarskom, sa intenzívne vyvíjal. Je to územie vysoko urbanizované, intenzívne poľnohospodársky obrábané a lesy medzi Bratislavou a Budapešťou boli od nepamäti tak obhospodarované, aby produkovali priemyselne užitočné drevo, čo viedlo k postupnému nahradeniu pôvodných druhov stromov šľachtenými. Toto spolu s extenzívnou lodnou dopravou a protipovodňovými ochrannými opatreniami nad aj pod Bratislavou vytvorilo špecifické prírodné podmienky.

Rýchlosť prúdenia vody v Dunaji v tesnej blízkosti žulového prahu medzi Alpami a Karpatami je veľmi vysoká, 2 až 5 m/s (obr. 2.1). Pod týmto prahom, ako výsledok výstavby priehrad a bagrovania Dunaja nad Bratislavou, prevažovala pred uvedením vodného diela Gabčíkovo erózia dna Dunaja. V súčasnosti, vzdutím vody objektmi Gabčíkovskej priehrady, sa na bratislavskom úseku Dunaja spád hladiny a rýchlosť prúdenia mierne znížili a nastala rovnováha medzi eróziou a sedimentáciou, prípadne v niektorých nižších úsekoch prevláda sedimentácia.

2.1. Niektoré charakteristiky Dunaja

Dunaj má dĺžku 2850 km a preteká cez centrálnu časť Európy.

Pramenná oblasť Dunaja leží na úpätí Alp v Bádensku-Württemburgsku, uprostred Čierneho lesa (Schwartzwald) v nadmorskej výške 1078 m n. m. (merané od hladiny Baltického mora).

Počas svojej dlhej cesty Dunaj preteká cez niekoľko krajín, dôležité regióny a cez mestá, pričom spája asi 70 miliónov ľudí.

Dunaj tvorí medzi niektorými štátmi prirodzenú hranicu, tak ako je to medzi Slovenskom a Maďarskom na úseku od Čunova/Rajky po Štúrovo/Ostrihom.

Priemerný prietok Dunaja je na ústí 6500 m3 /s, v Budapešti 2340 m3 /s, v Bratislave 2025 m3 /s a vo Viedni 1920 m3 /s. Pre porovnanie - prietok Rýnu pod Bazilejom je 1000 m3 /s a najvyšší odhadnutý prietok vo Viedni dosiahol hodnotu asi 14 000 m3 /s počas povodne v r. 1501, pričom hladina vody dosiahla výšku asi 1,8 m nad úrovňou dosiahnutou počas povodne v roku 1954.

Povodeň v roku 1954 zaplavila na ostrove Szigetköz asi 33 000 ha územia a povodeň v roku 1965, s maximálnym prietokom 9170 m3 /s, zaplavila na Slovensku územie o ploche 114 000 ha.

Prvé veľké protipovodňové hrádze na ochranu poľnohospodárskej pôdy a usadlostí pred povodňami, boli postavené v období panovania Bélu IV. v rokoch 1235-1270, a to pod Bratislavou pri Gönyü.

Spoločný rumunsko-juhoslovanský projekt Železné vráta s inštalovaným výkonom 2050 MW je najväčšou hydroelektrárňou v Európe.

Systematické pozorovanie hladín a prietokov Dunaja začalo v Bratislave v roku 1823 a záznamy existujú od roku 1876.

2.2. Dunaj a vodné zdroje

Centrálna depresia Podunajskej roviny je vyplnená zvodnenými vrstvami, dunajským štrkom a pieskom. Tieto sedimenty tvoria jeden z najdôležitejších zvodnených komplexov v Strednej Európe. Vzhľadom na dopĺňanie zásob podzemných vôd hlavnú úlohu má Dunaj. Dunaj ovplyvňuje intenzitu dopĺňania zásob, rýchlosť a smer prúdenia podzemnej vody ako aj jej chemické zloženie. Z hľadiska množstva a kvality podzemnej vody výška hladiny vody v Dunaji a jej kvalita majú pre podzemnú vodu rozhodujúci význam.

Typické prirodzené brehy existujú napríklad pred systémom studní vodného zdroja Pečniansky les, ktorý zásobuje Bratislavu 600 l/s pitnej vody (obr. 2.2). Studne sú situované v priemere 120 m od Dunaja. Situácia komunálnych vodných zdrojov, ktoré využívajú podzemnú vodu infiltrovanú zDunaja je na obr. 2.7.

2.3. Sídlisko Petržalka

Technologická zručnosť pri konštrukcii priehrad a hlbšia znalosť hydrologických podmienok sa postupne spojila so skúsenosťami z mnohých povodňových katastrôf. Počas dvadsiateho storočia sa veľké povodne vyskytli v rokoch 1929, 1947, 1954, 1959, 1965, 1975 a 1991. Všetky umožnili študovať zmeny hydrologických podmienok v hornej časti stredného Dunaja. Počas povodní, ale aj počas nepovodňových zvýšených vodných stavov, masy vody dosť často presakovali cez ochranné hrádze na pravom brehu Dunaja pri Bratislave, najmä pri vtedajšej dedine a terajšej mestskej časti Petržalka. Predtým malá dedina sa zmenila na veľkú mestskú časť so 150 000 obyvateľmi. V súvislosti s rozvojom Petržalky sa významne zmenili aj ciele pri regulácii rieky. Hlavnou prioritou sa stala ochrana proti povodniam.

V dôsledku úzkeho riečneho koryta medzi Bratislavou a Petržalkou bolo k dispozícii len málo opatrení. Na ľavom brehu Dunaja pod Bratislavským hradom sa zvýšila úroveň nábrežia o 1 až 2 metre a brehy boli dodatočne spevnené. Na pravej strane Dunaja sa utesnili ochranné hrádze a vyrovnala sa ich výška (obr. 2.4). To však nestačilo. Jedinou ďalšou možnosťou bolo zvýšiť prietokovú kapacitu koryta Dunaja jeho prehĺbením. To zase znížilo výšku hladiny vody v Dunaji, pre lode zhoršilo prístup do prístavu, zmenšilo prietok vody v Malom Dunaji a zväčšilo nebezpečie erózie treťohorných pieskov uložených pod tenkými štvrtohornými nánosmi štrku v Bratislave. Situácia sa čiastočne vyriešila použitím technických možností, ktoré poskytlo Vodné dielo Gabčíkovo.

Súčasná ochrana Bratislavy a Petržalky pred povodňami pozostáva zo zvýšených a rekonštruovaných nábreží na oboch brehoch a zväčšenej prietokovej kapacity koryta. Pomocou vzdutia hladiny objektmi v Čunove sa zvýšila hladina vody pri nízkych prietokoch o 2 metre. Tým sa pre lode zaručil trvalý prístup do prístavu. Hladina vody až do prietoku 6000 m3 /s je v Bratislave podobná pôvodnej prirodzenej hladine. Pri vyšších prietokoch za povodní sa stavidlá Čunovskej hate v inundácii otvoria, čím sa vodná hladina v Bratislave mierne zníži v porovnaní so stavom pred prehradením (pretože kapacita koryta je zvýšená).

Na území petržalskej mestskej časti treba zvlášť vziať do úvahy zaplavenie priesakovou podzemnou vodou počas a po povodni. Petržalka je chránená od Starého mosta nadol novou hrádzou s tesniacou stenou. Funkciou Chorvátskeho ramena (obr. 2.3) bolo odviesť takúto nadbytočnú priesakovú vodu. Po poklese hladiny podzemnej vody, ešte pred prehradením Dunaja, ostávalo Chorvátske rameno zväčša suché alebo v ňom bola stojaca zapáchajúca voda. Po uvedení Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky sa hladina podzemnej vody zvýšila a obnovil sa tok v Chorvátskom ramene. V súčasnosti sa robia prípravné práce na zvýšenie prietoku a oživenie okolia tohoto riečneho ramena.

2.4. Bratislavský prístav

Hlavným problémom v bratislavskom úseku Dunaja bolo, že minimálna plavebná hĺbka 2,5 mbola garantovaná v roku 1984 len 51% a v roku 1991 len 40% dní v roku.