Ide o spôsob, o ktorom sa niektorí ekonómovia domnievajú, že ho ľudia využívajú pri rozmýšľaní. Nikto nedokáže dokonale predpovedať budúcnosť, avšak teória racionálnych očakávaní predpokladá, že neočakávané udalosti sa v priebehu času postupne navzájom znegujú a tak bude priemerné očakávanie ľudí naplnené. Je tomu tak z toho dôvodu, že svoje očakávania vytvárajú na racionálnom základe, optimálne používajúc všetky dostupné informácie a taktiež sa učia zo svojich chýb. Tento názor je v protiklade s ostatnými teóriami o tom ako ľudia uvažujú o budúcnosti. Takouto opačnou teóriou je napríklad teória prispôsobivých očakávaní o uplynulých trendoch a zmenách v trendoch a behaviorálna ekonómia, ktorá predpokladá, že očakávania sú akosi neracionálne ako výsledok psychologického skreslenia. Teória racionálnych očakávaní za ktorú vyhral Robert Lucas Nobelu cenu ekonómie sa pôvodne stala známou medzi monetaristami, pretože sa zdalo, že dokazuje, že Keynesiánske princípy spravovania dopytu zlyhajú. S racionálnymi očakávaniami sa ľudia učia očakávať zmeny vládnej politiky a taktiež sa učia náležite reagovať, nakoľko citlivé makroekonomické ladenie vyžaduje, aby boli vlády schopné ľudí oklamať, tak považuje tento prístup zvyčajne za neúčinný. Následne bol tento záver podrobený skúškam. Napriek tomu sa stali racionálne a takmer racionálne očakávania jednou z hlavných častí ekonomického zmýšlania.