Nitriansky hrad a hradný areál
Nitriansky hrad sa zaraďuje medzi najvýraznejšie dominanty Nitry. Bol postavený na vápencovom vrchu, ktorý z troch strán obteká meander rieky Nitra. Zaraďuje sa medzi národné kultúrne pamiatky a spolu s Horným mestom na južnom svahu hradného kopca bol vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Nitriansky hrad sa skladá zo štyroch samostatných častí: katedrály, biskupského paláca, hospodárskych budov a vonkajšieho opevnenia s jedinou vstupnou bránou.
Časti Nitrianskeho hradu
Do areálu hradu sa vchádza cez vstupnú bránu s lomeným pôdorysom. Vnútorná renesančná brána biskupa Mošóciho vznikla v 16. storočí. Vonkajšia brána biskupa Pálffyho z roku 1673 mala v minulosti dôležitú úlohu pri obrane hradu s veľkou delostreleckou podporou. V hradnom areáli sa nachádza Katedrála sv. Emeráma, ktorá bola vytvorená spojením troch stavieb rozličného stavebného slohu. Ide o románsky Kostol sv. Emeráma (11. st.), Horný kostol (14. st., pôvodne gotický) a Dolný kostol (17. st.).
Kostol sv. Emeráma sa považuje za najstaršiu časť katedrály. Románsky kostolík má románsku apsidu v tvare podkovy, ktorú od štvorcovej lode oddeľuje víťazný oblúk pochádzajúci podobne ako loď zo 14. storočia. Pôvodná stavba bola poškodená a v roku 1328 skrátená, aby sa našlo miesto na postavenie oporných pilierov Horného kostola. Po dostavbe gotického chrámu sa časť gotického kostola využívala ako archív. V roku 1465, po jeho vypálení, románsku časť hradného kostola zvýšili a zaklenuli rebrovou klenbou. Do súčasnej podoby bol interiér kostola prestavaný v rokoch 1930 a 1931 v rámci príprav na Pribinove slávnosti v roku 1933. Umelecky bol dotvorený slovenskými umelcami: J. Pospíšil- drevený kríž s ukrižovaným Ježišom Kristom na modernom oltári, L. Majerský - štylizovaný štátny, župný a slovenský znak na západnom múre, Ľ. Fulla - farebné vitráže okien s postavami sv. Ondreja a sv. Beňadika. Medzi ďalšie vzácne diela patrí truhlica z tepaného striebra z roku 1674 s pozostatkami svätcov a patrónov kostola a reliéfna plastika z 13. storočia nájdená v roku 1930. Keďže znázorňuje donátora sediaceho na modeli kostola, je známa ako tzv. donátorský reliéf.
Horný kostol (jednoloďový gotický chrám) bol vybudovaný na najvyššom mieste skalnej vyvýšeniny medzi rokmi 1333 až 1355. Gotický vzhľad si kostol uchoval až do začiatku 18. storočia. Horný kostol bol upravený- pristaval sa k nemu Dolný kostol, s ktorým slohovo zjednotili interiérovú časť a vonkajšia úprava pozostávala z pristavania barokovej Kaplnky sv. Barbory. Autorom fresiek a malieb v kaplnke je rakúsky maliar talianskeho pôvodu A. Galliarti. Hlavný oltár sv. Spasiteľa s mohutnou stĺpovitou architektúrou vysvätený v roku 1732 patrí k najcennejším pamiatkam Horného kostola. Do výklenku bola umiestnená renesančná krstiteľnica (1643), ktorú vytvoril M. Weigel v Banskej Bystrici. Pri príležitosti Cyrilometodských osláv v roku 1933 pribudol do Horného kostola veľký organ majstra O. Važanského.
Dolný kostol pribudol až pri dobýjaní hradu vojskami Gabriela Betlena a je najmladšou časťou hradnej katedrály. Postavený bol medzi rokmi 1621 až 1642. Interiér Dolného kostola predstavuje nádherný oltár z roku 1662. Ten sa zaraďuje medzi najcennejšie umelecké pamiatky celej katedrály. Ústrednou časťou oltára je dielo rakúskeho sochára J. Perneggera, plastický reliéf Snímanie z Kríža. Pod hlavnú plastiku bol umiestnený mramorový reliéf Ukladanie do hrobu. Okrem týchto dvoch plastík sa v Dolnom kostole nachádzajú aj tri bočné
neskorobarokové oltáre z 18. storočia a tri náhrobky nitrianskych biskupov z 15. a zo 16. storočia. Jedným z posledných objavov v tejto časti katedrály je gotická freska. Maliarska technika a štýl odkrytých fragmentov zaraďuje túto fresku k významným príkladom šírenia podnetov talianskeho trecenta v stredoeurópskom maliarstve okolo roku 1400. Vchod do Dolného kostola je aj vchodom do katedrály. V roku 1642 bola k južnému múru pristavaná kostolná veža, vedľa nej sa nachádza dvojpodlažná katedrálna sakristia s množstvom umelecky hodnotných liturgických predmetov (kalichy neskorogotické, barokové a klasicistické, baroková monštrancia z roku 1692, barokové kadidlo z roku 1775, ktoré pôvodne patrilo zoborskému kláštoru a ďalších výnimočných diel). Na Nitrianskom hrade sa nachádza niekoľko krýpt. Jednou z nich je aj krypta pod svätyňou, ktorú dal zhotoviť pre biskupov a kanonikov v 18. storočí Ladislav Adam Erdödy, biskup v Nitre v rokoch 1706 – 1736. Dnes je vchod do nej zvonka, v stene Horného kostola od Vazulovej veže. Prvý biskup pochovaný v tejto katedrálnej krypte bol biskup Ján Gustíni - Zubrohlavský. Celkovo je v krypte pochovaných niekoľko biskupov- Ján Gustíni, Jozef Kluch, Jozef Vurum, Imrich II. Paluďaj, Augustín Roškováni, Imrich III. Bende, Karol Kmeťko, Eduard Nécsey a od roku 1988 Ján Pásztor. Vpravo na východnom nádvorí hradného návršia pri hradnej studni sa nachádza kanonická krypta. Vznikla z delostreleckých kazemát severného bastiónu, vchod do nej bol zakrytý kamennou platňou. Používa sa od roku 1863 na pochovávanie kanonikov. Neskorobarokový Biskupský palác bol k hradnej katedrále pristavaný od západnej strany. Je zložený z troch podlaží a nádvoria. Jeho súčasný vzhľad vznikol v rokoch 1732 – 1739. Donedávna bol Biskupský palác využívaný Archeologickým ústavom SAV, no v súčasnosti je opäť sídlom nitrianskeho biskupa. Pred vchodom na nádvorie Biskupského paláca sa nachádza hradné nádvorie s parkom a terasou.
Nitriansky hrad a Hradný areál
Námestie Jána Pavla II. 7
- Part of Speech: noun
- Industry/Domain: History
- Category: European history
Other terms in this blossary
Creator
- milada1
- 100% positive feedback