Dolné mesto bolo už od stredoveku najväčšou a najľudnatejšou sídelnou jednotkou nitrianskej mestskej aglomerácie. Okrem štyridsaťročnej epizódy v 13. storočí, keď získalo výsady slobodného kráľovského mesta, bolo v poddanskom vzťahu k nitrianskemu biskupovi. Niektoré privilégia mu vrátila konvencia biskupa Jána Telegdyho z roku 1632, ktorá posilnila jeho samosprávu. Stredoveké Dolné mesto sa sformovalo na mieste rozľahlého veľkomoravského hradiska. V predstihu pred inými slovenskými mestami sa rozvinulo na čulé trhové mestečko.