Historická časť Nitry nazývajúca sa Horné mesto je veľmi špecifickým územím. Prešla osobitým historickým vývojom a aj dnes je veľmi svojská a takmer ničím sa nepodobá na ostatné nitrianske mestské štvrte. Má podobnú atmosféru ako bratislavská alebo trnavská Kapitulská ulica, pretože je domovom a pracoviskom ľudí slúžiacich katolíckej cirkvi. Nemá tu miesto veľkomoravský hluk, pohyb a zábava. Vládne tu podobný pokoj a chrámové ticho ako napríklad v Spišskej Kapitule alebo na levočskej Mariánskej hore.

Horné mesto sa dlhý čas vyvíjalo v úzkom spojení s cirkvou. Aj počas rokov 1248 až 1288, keď sa Dolné mesto vymanilo spod biskupovej zemepanskej závislosti a na krátko získalo výsady slobodného kráľovského mesta, bolo majetkom nitrianskeho biskupa. Tvorili ho príbytky kanonikov a cirkevných hodnostárov Nitrianskej kapituly a biskupstva. Až do prelomu 15. a 16. storočia bolo urbanisticky zrastené s Nitrianskym hradom, s ktorým malo spoločné stredoveké hradby. Turecké vojny a stavovské povstania trvajúce takmer dve storočia si vynútili ich oddelenie mohutným hviezdicovým opevnením s bastiónmi. Z Horného mesta sa stalo podhradie chránené druhým, rovnako spevneným prstencom hradieb. Ich južný priebeh sleduje ulička Horný Palánok. Nepokojné obdobie 16. a 17. storočia výrazne poznačilo pôvodnú stredovekú zástavbu Horného mesta. Mnohé domy boli zničené pri obliehaní alebo ich zničili požiare. Niektoré museli zbúrať sami obyvatelia, aby nemohli slúžiť nepriateľom ako úkryt pred delostreleckou obranou.

V pokojnejšom 18.storočí pokračoval samostatný vývoj Horného mesta. Jeho obyvatelia si chránili svoju odlišnosť a horlivo si strážili tradičné privilegované postavenie. K zlúčeniu s Dolným mestom a obcami v Podhradí preto prišli až v roku 1848. Ešte predtým sa Horné mesto obohatilo o väčšinu honosných cirkevných budov postavených v elegantnom barokovom, rokokovom a klasicistickom slohu. Jeho súčasťou sa stal františkánsky kláštor s kostolom, ktorý sa v roku 1783 stal farským kostolom. Noblesnosť Horného mesta sa zvýšila vydláždením ulíc v roku 1786. Jeho stavebný rozvoj v roku 1793 zastavil ničivý požiar, ktorého následky sa odstraňovali do začiatku 19. storočia.